Vpád Galov

Galovia boli početný Indoeurópsky kmeň, ktorý vtedy obýval celú západnú a strednú Európu a neboli národy, ktorý by sa im postavili. Preto prepadávali pri lúpežných výpravách slobodné mestá, ktoré sa nemohli proti presile brániť. Galovia si však nikdy nevytvorili vlastný štát, lebo Galských kmeňov bolo veľa s rozličnými záujmami. Okolo roku 390 začali plieniť severnú Itáliu, pričom našli mnoho bohatých miest. Veľmi bohaté sa im zdalo etruské Klúzium, ktoré sa navyše nemohlo brániť. Obyvatelia Klúzia nemali šancu a tak potrebovali spojencov. Ostatné mestá v severnej Itálii však boli slabé, a preto sa obrátili s prosbou k Rímu. Rím vtedy patril medzi najvplyvnejšie mestá v Itálii, ale nebolo najsilnejšie. Rimania sa dohodli a poslali troch vyjednávačov za Galským vojvodcom Brenusom. Ten sa im samozrejme vysmial, keď hovorili o armáde v Ríme. Potom začal Brenus obliehať Klúzium, kde však zbadal troch rímskych poslov v prvom rade, a tak okamžite zastavil obliehanie a pohol sa smerom na Rím. Veľká bitka sa odohrala pri Allii, kde Rimania utrpeli takú porážku, že deň 18. Jún považovali za deň štátneho smútku. Galovia sa prebili do mesta a povraždili čo sa dalo. Rimania sa stiahli na opevnený kapitol. Tam sa zúfalo bránili, keď im Galovia zatarasili cestu. Medzitým sa Galovia pokúšali kapitol dobyť útokom, ale Rimanov v noci zachránili husi v Junoninom chráme a zobudili stráže. V meste Ardea sa nachádzal rímsky vojvodca Kamillus. Zostavil z miestnej mládeže oddiel a zničil Galský tábor. Popritom sa k nemu vracali oddieli, ktoré ušli z Ríma a Klúzia. Vnikol do Ríma, kde zaútočil na Galov a naraz zaútočila aj posádka kapitolu, ktorá už nemusela uzatvárať mier. Galovia boli vyhnaný a Kamillus získal mnoho titulov, pričom bol prvý, kto bol poctený titulom vojenský diktátor.